Anna zo Zeleného domu vôbec nebola nejaká Anča z Čudákova

Autor: Lenka Jalilah Hrušková | 10.4.2013 o 16:16 | (upravené 12.4.2013 o 14:04) Karma článku: 18,96 | Prečítané:  9223x

Dnešným tínedžerom, odchovaným na Harrym Potterovi, upíroch a vlkolakoch z Twilight ságy, Rebeloch a Upírskych denníkoch, pripadá Anna zo Zeleného domu ako smiešna, staromódna figúrka.

Počas veľkonočných sviatkov vysielali v televízii kanadský seriál (1985) Anna zo Zeleného domu a ja som si ho po rokoch s veľkou chuťou opäť pozrela. Jeden zo sviatočných večerov som strávila na návšteve v rodine, kde boli práve vtedy štyri deti. Dvaja chlapci: desaťročný a dvanásťročný a dve slečny: jedenásťročná a trinásťročná.

Keď dvanásťročný chlapec nervózne prepínal medzi kanálmi, zazrela som, že na TV Doma práve vysielajú jeden z dielov seriálu. Zobrala som mu ovládanie z ruky a snažila som sa upútať pozornosť prítomnej mládeže na Annu a jej životný príbeh. Stručne som im popísala atmosféru 2. polovice 19. storočia, teda doby, do ktorej Lucy Maud Montgomeryová, autorka literárnej predlohy, zasadila dej svojich románov a uviedla som ich do deja.

Všetci štyria chvíľu nezúčastnene civeli na obrazovku a jeden cez druhého komentovali svoje momentálne pocity: „To čo má byť?“ „To akože toto máme pozerať?“ „Je trápna a smiešna.“ „Bóže, to akú vykopávku tam dávajú?“ „To ma nebaví, je to nuda.“ „Môžeme už prepnúť?“ Akokoľvek som sa snažila, nedokázala som ich zaujať ani pohnutým Anniným osudom, ani romantikou v móde či vo vzťahu medzi dievčaťom a chlapcom (moji malí spoločníci boli v tej chvíli romantike naklonení asi tak ako strom sekere), ani malebnými zábermi nádhernej prírody Avonlea v Kanade na Ostrove princa Edwarda.

Definitívne som kapitulovala, keď sa ma moja mladá spoločnosť začala s nadšením vypytovať na to, čo si myslím o upírskej ságe, ktorá postava z Upírskych denníkov je moja obľúbená, či som videla všetky filmy z Twilightu a čo sa naposledy stalo v Skrytej vášni. Keď mi ukazovali na facebooku fotografie z telenoviel a prostoduché momentky z profilov ich hrdinov, mala som sto chutí vyskočiť a so zdeseným revom utekať kade ľahšie. Potlačila som v sebe paniku a otočila som reč na literatúru. Téma sa udržala nad hladinou slabých päť minút a utopila sa v mori nezáujmu mojich detských spoločníkov. Keď som im pri rozlúčke sľúbila, že nabudúce si budeme spolu čítať Malého princa, obávam sa, že môj dobre mienený prísľub vnímali skôr ako nebezpečnú vyhrážku...

Všetky štyri deti boli vo veku Anny zo Zeleného domu (s rozptylom troch rokov), napriek tomu im bola na míle vzdialená a cudzia. Nebolo to len odlišnou dobou a jej atmosférou, ale vnútorným nastavením a zdieľaním diametrálne odlišných hodnôt. Seriál môže v dnešnej dobe vyznievať tak trochu sladkasto romanticky, napriek tomu v ňom divák aj po rokoch nájde milý, uvoľňujúci humor a zmysluplné odkazy, ktoré môžu fungovať ako smerovacie tabule v zmätočnom bludisku súčasnosti.

Vždy, keď seriálová Anna vyslovila svoju túžbu po „spriaznenej duši“, rozmýšľala som, koľko takých skutočne spriaznených duší majú dnešné deti? Prirodzená potreba človeka po úprimnom, hlbokom priateľstve sa dnes pretransformovala do súťaže o to, kto má viac priateľov na facebooku a pravé hodnoty priateľstva sú reflektované lajkami pod múdrymi citátmi o priateľstve a láske, zavesenými na spoločnej stene, dotvorenými romantickými fotografiami (takže predsa: romantika celkom nevymrela. Hurá!). Viem si celkom dobre predstaviť, ako by sa na takejto stene vynímala veta, ktorú Anne povedala jej obľúbená učiteľka: „Skutoční priatelia sú vždy mysľou a srdcom spolu.“ Škoda len, že iba na virtuálnej sociálnej sieti.

Jedenásťročná Anna hovorí v prvej časti s dojatím svojmu pestúnovi Matejovi: „Doteraz ma ešte nikto neľúbil.“ Chcem veriť, že aj dnešné deti rovnako úprimne túžia po láske a želám im, aby ju dostali v celej plnosti tak, ako Anna: ambiciózna, priama, úprimná, čestná a prchká dievčina, ktorá život a všetko v ňom brala možno až príliš vážne a vždy bola sama sebou – zrejme práve tým si dokázala získať srdcia aj tých najkonzervatívnejších dám a najprísnejších pánov.

Dnešné deti ulice, subkultúr, počítačovej virtuálnej reality a sociálnych sietí žijú v mentálnom priestore, ktorý ich intencii nedáva žiadne podnety na fantazijný rozlet. Annina fantázia a snívanie dodávali jej životu chýbajúci rozmer, farebnosť do nudnej šedi a pomáhali jej prekonávať ťažké chvíle a vykročiť vždy ďalej.

Obávam sa, že nielen deti ale aj my dospelí sme dnes zabudli snívať, lebo nemáme na to čas a večer sa  unavení vypíname zapnutím televízneho prijímača. Silno vo mne zarezonovala veta, ktorú vyslovila 16-ročná Anna:  „Fantáziu potrebujú najmä chudobní, aby mohli snívať o živote v dostatku.“

Napriek tomu, že Anna zo Zeleného domu je romantický seriál, milý humor sa v ňom mieša s vážnymi zastaveniami, ako napríklad v scéne, kedy sa Anna takmer utopila v jazere a v poslednej chvíli sa zachytila piliera pod mostom. Keď k nej na svojom člne priplával Gilbert aby ju džentlmensky zachránil, na jeho prekvapenú otázku: „Čo tu robíš, Anna?“ odpovedá vážne, stále zavesená ako kliešť na pilieri: „Chytám pstruhy.“ Prehovorila z nej jej dievčenská hrdosť a túžba zachovať si dôstojnosť aj v bezútešnej situácii.

Keď vidím, ako sa dnes dievčatá správajú doma, na verejnosti a na sociálnych sieťach, je mi smutno z poznania, že dievčenská hrdosť a dôstojnosť je pre ne neznámym pojmom. Žije už len v historických románoch, filmoch a seriáloch, spolu s faktom, že dievčatá a ženy sa správali ako dámy a márnivosť bola vnímaná výlučne v negatívnych konotáciách.

Aktuálnosť myšlienkových odkazov historického seriálu je až šokujúca v momente, keď teta Anninej priateľky Diany radí Anne: „Nechaj si vo svojich plánoch trocha miesta aj na lásku. Bez nej to nejde. Tituly ani peniaze ju nenahradia.“ 

Často sa zamýšľam nad tým, ako my dospelí stále zabúdame, že aj my sme kedysi boli deťmi. Vo chvíli, keď Anna vyslovila vetu: „Prečo musia ľudia dospieť a zmeniť sa?“, som sa plne stotožnila s nostalgiou v jej výraze. Svoj vek síce nikdy nezmeníme, ale môžeme si v sebe vedome ponechať kúsok z toho dieťaťa, ktoré sa v nás bojazlivo ukrýva a občas sa pozrieť na svet detskými očami. Ušetrili by sme si mnohé zbytočné problémy, ktoré súvisia s našou dospeláckou upätosťou.

A na druhej strane: naše deti by sme mali strážiť pred prudkým skokom do dospelosti. Ich predčasné dospievanie urýchľujú hlavne súčasné mediálne produkty a sociálne siete, ktoré ich sýtia nevhodnými obsahmi.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?