Podaj mi ruku, zavri oči a skoč

Autor: Lenka Jalilah Hrušková | 28.3.2013 o 16:23 | (upravené 31.3.2013 o 22:33) Karma článku: 6,06 | Prečítané:  695x

„Prílišným kultivovaním sexuálnej lásky sme odstránili dôležité aspekty sexuality a tak sme sa vystavili nebezpečenstvu, že prichádzame práve o to, čo chceme získať.“

Rollo May (Láska a vôľa) zhrnul vo svojej myšlienke skúsenosti z praxe psychológov a psychoterapeutov, za ktorými prichádzajú ženy, ktorých problémy súvisia s tým, že ich partneri nie sú v sexe dostatočne priebojní, nie sú schopní presadiť sa a plne sa tak odovzdať vzťahu. May doslova píše, že v ponímaní týchto žien nie sú muži dostatočne „agresívni“. Bolo by však obrovským omylom, keby sme si pri tomto termíne predstavili sadizmus, masochizmus alebo praktiky BDSM (a už v žiadnom prípade nie agresívnych mužov týrajúcich svoje ženy!). Nespokojnosť žien, ktorým chýba mužská agresivita súvisí s absenciou elementárneho potešenia z toho, že muž sa ženy zmocní, unesie ju a uchváti. Kdesi hlboko v nás, ženách, totiž stále fungujú pozostatky tradičných socio-kultúrnych vzorcov z dávnejšej minulosti, kedy muži obradne predvádzali pred ženami svoju silu a mužskú autoritu (obrannú aj útočnú) a boli rytiermi ženských sŕdc nielen v prenesenom zmysle, ale doslova. Takto manifestovaná agresivita, ktorá mala samozrejme svoje pevne stanovené pravidlá a nikdy nerúcala mantinely vytýčené osvedčeným scenárom, pôsobila na romantické ženy tej doby nesmierne príťažlivo a vzrušujúco. Vo filme Pacho, hybský zbojník z roku 1975 sa veľkomožné paničky náhlia hore svahom do jaskyne za zbojníkmi a všetky sú poháňané rovnakou emóciou: nekontrolovateľnou túžbou po hrubej sile a agresivite, ktorou sa ich zbojníci zmocnia. Prestierané odmietanie a afektovaný strach stupňujú ich náruživosť a umocňujú ich sexuálnu túžbu po zážitku, ktorý sa bude diametrálne líšiť od uhladeného a  nudného manželského stereotypu šľachtických spální.  

Rollo May tvrdí, že ak sa niekto nedokáže presadiť, nedokáže mať skutočne úprimný vzťah. Ja dodávam, že dialektika (v zmysle protirečení) partnerského vzťahu stojí a padá na schopnosti presadenia vlastnej individuality vo vzťahu s inou osobou, za predpokladu zachovania prirodzeného rešpektu k identite a potrebám toho druhého. Ak v tomto kontexte niečo v partnerských vzťahoch okolo nás škrípe, tak je to možno v tom, že ženy prestali byť romantické, túžiace a krehké a muži stratili svoju bojovnosť, príťažlivú agresivitu a drsnosť. H. Karsten vo svojej knihe Muži – ženy uvádza zoznam vlastností, ktoré sa stereotypne opakujú v prípade, ak chceme charakterizovať typicky ženské a typicky mužské spôsoby správania: ženy sú bezmocné a muži agresívni, ženy sú citovo založené a muži sú aktívni, ženy sú emocionálne, muži sú naproti tomu autoritatívni. Ženy sú empatické, muži zasa bojovní. Pokiaľ sú ženy mierne, muži sú neohrození, pokiaľ sú ony nežné, oni sú odolní. Ženy sú pasívne a súcitné, muži zasa panovační, silní a energickí. Ženy sú prirodzene šarmantné a muži zasa súťaživí... a – muži neplačú. 

Už dlhší čas vo svojom okolí pozorujem, že dochádza k posunom a odchýlkam od vyššie uvedenej typizácie genderových stereotypov. Odráža sa to nielen v každodennom správaní jednotlivcov, ale premieta sa to aj do intímnej oblasti života. Podľa mňa to úzko súvisí so stresom, ktorý do života prináša dnešná doba. Momentálne žijem na východnom Slovensku, kde sú podľa oficiálnych štatistík ÚPSVaR dva kraje s najvyšším percentom nezamestnanosti: Prešovský kraj 20,75 % a Košický kraj 18,99 % (Bratislavský kraj 6,07 %, Trnavský kraj 10,02 %, Trenčiansky kraj 11,44 %, Žilinský kraj 13,26 %, Nitriansky kraj 14,58 %, Banskobystrický kraj 20,37 %) – údaje sú z februára 2013. Mnohí nezamestnaní muži (a nielen nezamestnaní) sa cítia buď uštvaní alebo bezmocní (často oboje) a s týmto pocitom sa vytráca mužská aktivita a bojovnosť. Ponorení v apatii z bezmocnosti a vyčerpania prestávajú byť odvážni a podnikaví, rovnako sa vytráca aj ich sila a energickosť.

Štrukturalista Claude Lévi-Strauss, ktorého si nesmierne vážim a obdivujem aj ako antropológa, vo svojich filozofických dielach rozoberá teóriu, že naše myslenie je usporiadané do dvojitých kontrastov, čiže binárnych opozícií a táto dichotómia zavádza nevyhnutný poriadok do prírodných a sociálnych javov tým, že dáva do kontrastu dve rôzne kvality. Keď sa nad tým zamýšľam v kontexte partnerskej dichotómie, dochádzam k záveru, že vzácne napätie prameniace zo stretu opozičných typicky mužských a typicky ženských kvalít sa dnes v partnerských vzťahoch rozplynulo ako dym. Logický poriadok založený na kvalitatívnych kontrastoch je tak vážne narušený a partneri ako by sa zrazu ocitli na lanovom moste. Predstavujem si ten pocit – aké to asi je, kráčať po takom moste, ktorý sa nebezpečne kníše na všetky strany a človek nemá pevnú oporu pod nohami ani pod rukami. Každý z nás by si v takej chvíli prial mať pri sebe partnera, ktorý by povedal: podaj mi ruku, zavri oči a skoč. Partnera, ktorého výzvu by sme dokázali bez zaváhania prijať. A nemuselo by pritom ísť o fatálny skok do priepasti, či do hlbín pralesa. Mohol by to byť napríklad obyčajný skok cez kaluž problémov alebo do neistoty zajtrajšieho dňa. 

„Nemôžeme sa vôľou donútiť k potencii, nemôžeme sa vôľou donútiť ľúbiť. Ale môžeme sa vôľou sami otvoriť, podieľať sa na zážitku, dovoliť, aby sa možnosť stala skutočnosťou.“ Rollo May, Láska a vôľa

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?