Virtuálna genocída – len mávnuť rukou alebo zdvihnúť varovný prst?

Autor: Lenka Jalilah Hrušková | 24.3.2013 o 14:06 | (upravené 2.4.2013 o 14:13) Karma článku: 4,98 | Prečítané:  578x

Virtuálne pogromy na Palestínčanov začínajú byť v Izraeli bežné. Tento trend si zaslúži väčšiu pozornosť aj vzhľadom k tomu, že vo virtualite sa simulakrum stáva reálnejšie ako  skutočný život a má schopnosť autenticky zasahovať do reality.

Palestínski chlapci v dočasnom tábore neďaleko JeruzalemaPalestínski chlapci v dočasnom tábore neďaleko JeruzalemaShadi Hatem

Občas cielene „zablúdim“ na verejne dostupné individuálne profily a skupiny na sociálnych sieťach, ktoré patria izraelským vojakom a obyčajným Izraelčanom – hoci je veľmi ťažké nájsť také, ktoré nie sú v hebrejčine ale v angličtine (hebrejčinu totiž neovládam).

Nachádzam medzi nimi jednotlivcov, ktorí publikujú svoje fotografie, na ktorých sa prezentujú s vojenskými artefaktmi (oblečenie, zbrane, munícia) a štylizujú sa do póz, ktoré symbolizujú zabíjanie. Takýmto spôsobom na seba upozorňujú nielen vojaci, ale aj tínedžeri a vysokoškoláci. Skupiny, ktoré otvorene prezentujú nenávisť, násilie, agresivitu a zabíjanie (adresne zamerané na Palestínčanov, Arabov a Afričanov) majú desiatky tisícov fanúšikov. Pod fotografiami, znázorňujúcimi Arabov, Palestínčanov, plus Izraelčanov označovaných za zradných ľavičiarov, sú vulgárne, oplzlé, pohoršlivé, nízke, podlé, odporné a desivé komentáre. Pochvalné a povzbudzujúce komentáre sa vyskytujú pod fotografiami znázorňujúcimi napríklad brutálne zaobchádzanie izraelských vojakov s palestínskymi deťmi a tínedžermi. Žiadne z rasistických či sadistických vyjadrení tu nebudem citovať, to ponechám na vašu fantáziu.

Organizácia Coalition Against Racism in Izrael (Koalícia proti rasizmu v Izraeli) zverejnila v marci výročnú správu za rok 2012, v ktorej sa okrem iného uvádza, že rozsah podnecovania verejnej nenávisti v Izraeli sa v uplynulom roku hrozivo zvýšil. Podľa tejto správy bolo v roku 2012 zaznamenaných 106 prípadov rasistických vyhlásení, ktorých autormi sú verejne známe či populárne osobnosti (tu nie je reč o internete!), čo je takmer dvojnásobok v porovnaní s rokom 2011, kedy ich bolo „len“ 59.

Nurit Peled-Elhanan, profesorka na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, ktorá ostro kritizuje izraelské učebnice pre ich anti-palestínsky obsah a v tomto kontexte označuje vzdelávanie v Izraeli za ideologické a propagandistické, nuž tak táto dáma v súvislosti s hrozivým fenoménom všeobecného podnecovania nenávisti v Izraeli upozorňuje na to, že izraelské deti sa v školách denne stretávajú s výrazným anti-Arabským rasizmom a preberajú tak stereotypy, súvisiace s jasne vyhranenými rasistickými postojmi.

V čase Obamovej návštevy Izraela v marci t. r. zverejnil palestínsky foto-žurnalista Shadi Hatem na svojej facebookovej stránke fotografiu troch palestínskych chlapcov v stane (viď foto publikované so súhlasom autora). Obrázok je z dočasného tábora neďaleko Jeruzalema, v ktorom sa usídlili palestínski aktivisti, protestujúci proti ďalším izraelským plánom protiprávneho zaberania palestínskej pôdy a jej prideľovania ilegálnym izraelským osadníkom. Hatem fotku verejne publikoval v noci v stredu 20. marca a v piatok bola stiahnutá na izraelskú facebookovú stránku, kde mala zhruba 200 komentárov. Izraelčania v nich navrhovali, čo by mala izraelská armáda s chlapcami urobiť. Medzi komentármi boli dehonestujúce vyjadrenia na adresu chlapcov a fantázie o extrémnom sadistickom násilí a najrôznejších spôsoboch brutálnej vraždy, ktoré by mali byť na chlapcoch zrealizované. Na chlapcov sa tak rozpútal virtuálny pogrom, ktorého podstatou bola ich etnická identita a konkrétna štátna príslušnosť. Na pogrome participovali okrem vojakov a dospelých Izraelčanov aj vysokoškoláci, ktorých často len rok alebo dva delia od okamihu, kedy nastúpia do výkonu povinnej vojenskej služby a budú nasadzovaní do jednotiek IOF (Israeli Occupation Forces) okupujúcich palestínske územia obývané civilistami. Keď vidím fotografie a video-záznamy z Ramallahu, Betlehemu, Jeruzalemu, Nabi Salehu, Haresu, Billinu a ďalších miest a farmárskych osád z oblasti Západného Brehu, pri pohľade na vojakov ovešaných muníciou a zbraňami si uvedomujem, ako málo stačí, aby fanatický mladík zrealizoval svoju fantáziu, prezentovanú na sociálnej sieti.

Fantázie najrôznejšieho druhu, ktoré sú prostredím anonymnej internetovej virtuálnej reality živené ako huby vlhkým prostredím, sú veľmi silným fenoménom dnešnej doby.  Komunikačná internetová extáza má za následok skutočnosť, že človek sa ocitá v atmosfére hyperreality, teda vo virtuálnom svete simulácií, informácií a znakov. Takáto virtuálna kópia – teda simulakrum – sa stáva reprezentantom spojenia originálu, jeho obrazu a ideológie, pričom rozdiely a hranice medzi nimi sa strácajú a kópia, respektíve reprezentácia pôvodného obrazu, sa stáva reálnejšia ako originál. Zanikajú rozdiely medzi klamlivým a pravdivým, človek  nevie, čo je skutočná realita a čo je iba vytvorené, čo je simulakrum a čo je skutočnosť So socio-kultúrnymi dôsledkami tohto fenoménu, s nebezpečnými sociálnymi a výchovnými problémami v kontexte virtuálnej reality, s vážnymi dôsledkami úniku od problémov a živých sociálnych kontaktov sa vo svojej praxi denne stretávajú psychiatri, psychológovia, sociálni pracovníci, pedagógovia, vychovávatelia a ostatní odborníci z oblasti pomáhajúcich profesií.

Nemyslím si, že médiá (elektronické, audio-vizuálne či printové) treba jednostranne kritizovať alebo zastávať. Nevyhnutným je podľa mňa zavedenie mediálnej výchovy do procesu všetkých úrovní výchovy a vzdelávania. Negovaním nevhodných podnetov v oblasti kultúry sa nič nevyrieši. Odcudzovanie, zakazovanie a ostatné pseudovýchovné pokusy by sa mali zmeniť na vedenie človeka k tomu, aby si vedel poradiť s pluralitnou kultúrnou ponukou, aby dokázal selektovať dobré od zlého, vhodné od nevhodného, aby bol schopný racionálne identifikovať skutočné problémy každodennosti a na základe toho usmerňovať svoje myslenie, rozhodovanie a následné konanie. Kompetentnosť recepcie a relevantnej apercepcie je jedným zo základných znakov civilizovanej spoločnosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?